Ja a EMO?

Milý denníček,

včera som si robila testy na jednej stránke a jeden mi vyšiel, že by som mala byť EMO. Nechápem, prečo práve EMO. Veronika (kamarátka) je tiež EMO, ale iba tak napoly, a ju to tak trochu aj pobavilo, keď som jej to povedala. Myslím, že by som aj mohla byť EMO, ale to by som musela mať trošku iné nálady a poznatky o tom. Ale aj tak, byť "emákom" nie je až tak hrozné. Veď aspoň viete, čo na seba a nie je v tom problém každé ráno. To, že majú radi krv, žiletky a sebeubližovanie, to je už ich vec. Raz som sa na to spýtala mojej mamy, čo si o tom myslí, a dostala som šokujúcu odpoveď: odcudzuje to! A toto sa mi na mojej mame nikdy nepáčilo: nevie ma pochopiť. Ani môj apo ma nedokáže pochopiť. Povedal by, že som totálne šibnutá. Aj keď úplne chápem, prečo to niektorí ľudia robia. Je to dosť komplikované, a ich dôvody sú tiež rôzne. Azda to chápete...